Citáty:

Tá priepasť, do ktorej sa podľa mňa rútiš, je zvláštna, strašná priepasť. Človek, ktorý do nej padá, nie je schopný pocítiť ani si uvedomiť, že už dopadol na dno. Len padá a padá. To je osud ľudí, ktorí v tom či onom období svojho života hľadali niečo, čo im ich okolie nemohlo poskytnúť. Alebo si mysleli, že im to ich okolie nemôže poskytnúť. A tak prestali hľadať. Prestali skôr, ako vôbec začali...


Člověk si myslí, že umí chodit po vodě, jenže pak se ukáže, že má jen načuráno v botách.


Vy, mladí ľudia ste čudáci, všetci do jedného. Minulosť nenávidíte, prítomnosťou opovrhujete a budúcnosť je vám ľahostajná. Môže mať toto dobrý koniec?


Víte, proč jsou knihy, jako je tato, tak důležité? Protože mají hodnotu. A co znamená slovo hodnota? Pro mě znamená tkáň. Tahle kniha má póry. Má výrazné rysy. Na tuhle knihu se můžeme podívat pod mikroskopem. Pod sklíčkem v ní uvidíte život, který se tam valí nekonečným proudem. Čím víc pórů, čím víc pravdivě zachycených podrobností života dokážete dostat na jeden čtvereční centimetr papíru, tím jste blíž skutečnosti. Ať je to jak chce, tohle je moje definice. Uvádět podrobnosti. Stále nové podrobnosti. Dobří spisovatelé se života dotýkají často. Prostřední po něm jen rychle přejedou rukou. Špatní ho znásilní a dál se o něj nestarají.


Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné.


Že už nepoznáš, co je správné a co ne? Tohle není bitva o materiál či zboží. To je krize morálky, nejvážnější, jakou kdy svět zakusil, a také poslední. Žijeme v době, která je vyvrcholením dlouhých staletí rozmáhajícího se zla. My tomu musíme učinit přítrž, jednou provždy, nebo zahynout - my, lidé intelektu.


Dříve se lidé báli, že se provalí něco, co druzí netuší. Dnes se bojí, že někdo řekne nahlas něco, co vědí všichni. Ach, vy praktičtí, pragmatičtí lidé, napadlo vás někdy, jak málo by stačilo, aby se celý ten váš ohromný, složitý systém se všemi zákony a zbraněmi zhroutil jako domeček z karet? Že by stačilo, aby jen někdo pojmenoval pravou podstatu vašeho počínaní?


Šťastie možno nájsť aj v najväčších dobách temna, ak vieš prikázať svetlu svieť.


Je jedno ako koho miluješ, vaše svety sa nikdy nedotknú. Sme odsúdení na večnú osamelosť, uzavretí vo svojom tele, v svojej zložitej a nepochopiteľnej duši. Žijeme každý vo vlastnej ilúzii, ide len o to, či sú tie ilúzie vzájomne kompatibilné...


Keď sa deň čo deň stretávame stále s tými istými ľuďmi, títo ľudia sa napokon stanú súčasťou nášho života. A keď sú už súčasťou nášho života, pomaly začnú chcieť meniť naše životy. A ak sa nesprávame podľa ich očakávaní, nahnevajú sa na nás. Lebo všetci majú presnú predstavu o tom, ako by mali žiť iní. Pritom im však vôbec neprekáža, že nevedia, ako by mali žiť oni sami.


Ľudské srdce má strach uskutočniť svoje najväčšie sny, pretože si myslí, že si nezaslúži alebo že to nedokáže. Srdce umiera strachom už len pri pomyslení na lásku, ktorá zmizne navždy, na okamih, ktorý nesplní očakávanie, na poklad, ktorý namiesto toho, aby bol nájdený, zostane navždy skrytý v piesku. Pretože keď k tomu dôjde, srdce nakoniec veľmi trpí.


Ale říkám ti, že nezáleží na tom, nakolik si s někým rozumíš, ani na tom, jak hluboce miluješ, dohlédnout až na dno cizí duše nedokážeš. Můžeš se o to snažit, ale skončíš jen tím, že se budeš trápit. My dokážeme vidět jen do své vlastní duše, a i to pouze za předpokladu, že se hodně snažíme. Musíme udělat jediné, najít kompromis a upřímně se smířit sami se sebou. Pokud skutečně toužíš vidět do někoho jiného, pak se musíš podívat přímo a hluboko sám do sebe.


Človek sa vystatuje nebezpečenstvu, že bude trošku plakať, keď sa nechá skrotiť. – pilot


Ľudia u vás pestujú päťtisíc ruží v jedinej záhrade a nenachádzajú v nej to, čo hľadajú. A predsa by mohli nájsť, čo hľadajú, v jedinej ruži alebo kvapke vody. – malý princ


Nič nie je dokonalé. – líška