Svetlana Alexijevič

Celým menom: Svetlana Alexijevič
Vlastným menom: Sviatlana Aľaksandravna Aleksijevičová
Národnosť: Bielorusko
Narodený: 31.05.1946, 73 rokov
Stanislav, ZSSR
Vložil: serifko

O autorovi:

Svetlana Alexijevič je bieloruská novinárka a spisovateľka, laureátka Nobelovej ceny za literatúru 2015 za polyfónny literárny štýl, ktorý „je dokumentom utrpenia a odvahy našej doby“. V roku 1972 absolvovala žurnalistiku na Leninovej univerzite v Minsku. Pracovala pre regionálne noviny a ako učiteľka. V roku 1976 sa stala dopisovateľkou minského literárneho časopisu Neman. Ako novinárka robila rozhovory s ľuďmi, ktorí zažili druhú svetovú vojnu, sovietsku intervenciu do Afganistanu alebo černobyľskú haváriu. Žila v Paríži, Göteborgu a Berlíne. V roku 2013 sa opäť vrátila do Minska. Vo svojich dielach píše o udalostiach, ktoré sú v ruskej histórii opomínané a vytláčané: o účasti žien v druhej svetovej vojne, o vojnových osudoch detí či každodennom živote po úpadku komunizmu. Je držiteľkou mnohých ocenení, medzi inými Peace Prize of the German Book Trade, Prix Médicis essai, Leipziger Book Prize on European Understanding, Andrei Sinyavsky Prize, Kurt Tucholsky Prize for the „Courage and Dignity in Writing“ (the Swedish PEN), literárne ocenenie Angelus, a je dvojnásobná držiteľka Ceny Ryszarda Kapuścińskeho za literárnu reportáž. V edícii Prekliati reportéri sme doposiaľ vydali knihy Svetlany Alexijevič: Vojna nemá ženskú tvár (Absynt, 2015), Časy zo second handu (Absynt, 2016), Zinkoví chlapci (Absynt, 2016), Černobyľská modlitba (Absynt, 2017), Poslední svedkovia (Absynt, 2018)). Z ďalšej tvorby Svetlany Alexijevič je nutné spomenúť knihy Poslední svedkovia (1985) o osudoch detí počas druhej svetovej vojny, Očarení smrťou (1993), výpoveď o samovrahoch po rozpade Sovietskeho zväzu, či Černobyľská modlitba (1997), ktorá podáva neľútostné svedectvo o jadrovej apokalypse z 26. apríla 1986.